Anabela. 27.6.2017 si opustila moje telo a mne sa trošku vydýchlo. Tehotenstvá nie sú moja obľúbená skúsenosť. A tak sa mi v tento deň naozaj uľavilo. Hoc len na 6 týždňov. Po 6 týždňoch tvojho nonstopného spinkania to začalo.
Začalo niečo, čo nepochopí nikto, ani ten čo môže mať aj zo 6 detí, ak to nezažil niet možnosti vžitia sa. Začalo niečo, čo ma často položilo na kolená, čas kedy som občas lapala po dychu,…po modlitbách a prosbách nech to skončí. Tvoj plač bol neutíchajúci, náročný, šialený, … plač, ktorý sa nedal zastaviť ničím, ani objatím, nosením, spevom, bozkom, liekom,… mala si bolesti, 20 hodín denne si preplakala a ja s tebou. Tažko mi je hľadať správne slová z daného obdobia. Môžem len povedať, že tak ako si to prežila ty, prežila som aj ja. Že za ten čas som si Ťa ani trochu neužila, ale naučil ma tak veľa, tak mnoho, dodal mi skúsenosť, odolnosť, silu, pochopenie a životnú prax, ktorú využívam a budem využívať celý život a tak ti aj za to náročne obdobie ďakujem.
Veruže nie je rodičovstvo ako rodičovstvo. Kým niektorí len tak prekĺznu kľudnými a búrlivými vlnami s deťmi, iní majú naozaj vodné víry, ktoré ovplyvnia celé jeho bytie. Viem, že sú rodičia skúšaní aj ťažšie, dlhšie, neviem si to predstaviť, ste hrdinovia a tak skláňam klobúk pred vami. Načrela som kúskom do tejto studnice a som rada, že viac do nej dúfam nemusím.
Ale dnes máš Anabela 3 roky a hoc som mala pripravený kočík pre tvoj a môj oddych a tešila som sa na prechádzky, ktoré sa nakoniec neuskutočnili, a mala som pripravených veľa kníh, ktoré som chcela listovať na lavičke v parkoch… a hoc som mala o Tvojom bábätkovaní úplne iné predstavy, … a hoc som túžila po chlapčenskom mene a chlapčenskom oblečení … a hoc mala som pri Tebe veľa pádov a vykonala som neksutočne veľa chýb, … Ty si jednoducho úžasná.
Viac ako úžasná. Vždy si bola, ale čím ďalej tým viac som hrdá ako pávica, že môžem byť tvoja mama. Že si si ma vybrala. Že si aká si. Že vnímaš svet tak ako ho vnímaš. Že máš dušu umelca. Veľkého umelca. Že si úplne iná. Občas pre niekoho zvláštna. Že ja som vďaka Tebe iná. Som niekto iný. Ďakujem za to. Buď stále sama sebou. Buď ňou celý život. A keď raz budeš poznať písmenká a budeš toto čítať, tak prosím len o jedno. O odpustenie.
Tvoja mama.
