“Juj ty s troma deťmi, to sa teda namakáš.”
A potom už len pozerám na ten ľútostivý pohľad, s podvedomou myšlienkou „ach nechcela by som“. Samozrejme, kvantita úloh a povinností je kapánek väčšia, ako keď som mala len Sáru. Ale potom si otvorím IG a vidím tam matku, obklopenú aj ôsmimi deťmi, usmejem sa a môj mozog sa zastaví: „No čo by ste povedali tejto žene, keď mňa pri troch ľutujete?“
Ja viem, každá chceme aj niečo pri deťoch zrobiť a veruže televízia je občas super pomocník na to aby sme si konečne sadli, dopili kávu alebo po týždňoch zmyli podlahu. Mali sme všejaké obdobia. Bol aj čas kedy šlapali detské programy od rána do večera. Až kým som si neuvedomila, že z pomocníka sa stal pán. Pán času, nervov, pán zabijak pokoja a kreativity.
Eliáš prišiel si sem ani nevieme ako a dnes 1.7. je to rok. Môj šok z tvojich dvoch čiar, bol asi jeden z najemotívnejších crazy období môjho života. Neviem posúdiť či si mal “štastie” alebo “smolu”. Ťahať sa do sveta ako tretie dieťa, ku matke, ktorá má post traumatický šok z druhého bábätka. Matke, ktorá pri započutí pľaču novorodenca, sa začala chvieť. Nie, nechcem sa tým obhajovať. Moja reakcia na tvoje počatie je neospravedlniteľná.
Anabela. 27.6.2017 si opustila moje telo a mne sa trošku vydýchlo. Tehotenstvá nie sú moja obľúbená skúsenosť. A tak sa mi v tento deň naozaj uľavilo. Hoc len na 6 týždňov. Po 6 týždňoch tvojho nonstopného spinkania to začalo.