Život s dievčatkami je neopísateľne šialený. Možno sa tomu tažko verí, ale baby su veľmi náladové, divoké a tvrdohlavé stvorenia #joke a kombinácia nálad, týchto mojich krasotín s tou mojou, je celkom náročný svet. Mať sestru je pocit, ktorý som nikdy predtým nepoznala. A dnes mám rovno dve.
V našej trojici sesterská klasika. Hádame sa, cápeme sa, hašterenie, presadzujeme si svoje, ľúbime sa, keď niekto jednej z nás ublíži, vieme sa bezhlavo brániť. Nedáme na seba dopustiť, ospravedlňujeme sa jedna druhej, uznávame si chyby, napomíname sa vzájomne, hráme sa, tvoríme a učíme sa tolerovať ženské maniere. A hoc som zároveň ich mamou, funguje to naozaj dobre. Vrámci možností, ktoré sme dostali. Svoj život by som si bez ženskej detskej duše, už nevedela predstaviť. Predkladajú mi zrkadlo. Často počúvam, že vychovávať dievčatá je náročné a neskôr aj stresujúce. Dospievanie dievčatiek je vraj sprevádzané strachom rodiča. Priznám sa, že je únavné počúvať to z každej strany. Neviem či som len taká naivná, nedoslýchavá, ale ja to vidím inak. Len nedávno, len pred pár rokmi, som si v podstate ja sama prechádzala zraniteľným obdobím dospievania. Učme sa na „chybách“ našich rodičov. Na našich chybách. Ja tak konám a myslím, že aj to je cesta.
Skúsim žiť bez strachu.
Viem a cítim jedno. Viem, že v tomto útlom a ohybnom veku, budem robiť maximum preto, aby poznali také hodnoty a boli sme ku sebe také úprimné, aby mali v puberte z čoho čerpať. Urobím všetko preto, aby to čo dnes do nich vkladám, kým ma vnímajú a bytostne na mne závisia, to čo dnes v kladám do ich sŕdc a umu, zúročili v čase, ked už rodičovský hlas prepočujú. Pamätajme, zanechávame v našich deťoch stopy. Práve tu a teraz. V detstve. Stopy, ktoré si ponesú do dospelosti. Do vzťahov, do života. Do budúcnosti. Nenechajme to na náhodu. Potom už nezmôžeme nič. Teraz však zmôžeme všetko. Ovplyvniť všetko to, čo bude s našimi deťmi, dcérami.
Naše vedenie. Ich rozhodnutie.
Sama neviem aké životy budú viesť. Neviem, čo všetko im budem musieť so zaťatými zubami rešpektovať. Viem však, čo robím pre ne dnes. Verím svojej výchove. Viem, že tu budem pre ne aj potom. Viem, že nech sa s našimi deťmi stane čokoľvek, nebudem mať hlavu v smútku. Viem, že som ako rodič urobila všetko, čo bolo v danom období v mojich silách a viem, že som im nikdy v detstve vedome nechcela ublížiť. Viem, že majú slobodnú vôľu a ja ich podporím vo všetkom čo bude pre ne dôležité.
Minimálne máme so Sárou dohodu, že o 10 rokov vybehneme spolu na pivo či vínčo a pokecáme o živote. Mám to od nej podpísané v zmluve 😀
