Parkovisko, chodba a nástup do výťahu. Manžel sa zasekne: ”Aké poschodie?” Chvíľka zamyslenia: “Jemine, čo ja viem Vladko. Ja sa ešte spamätávam, že som tu. Opäť.”
To teda. Ani to tak dlho netrvalo a idem si po druhé dieťa. Tento mesiac. Opäť plná očakávania aké to bude. Lepšie ? Horšie ? Rovnaké ? Mala som tesne pred pôrodom a hoc sa mi nechcelo, ale že absolútne do toho ísť, tešila som sa. Predovšetkým na to, že to bude za mnou. Druhé tehotenstvo bolo pre mňa doslovným “otrasom”. Choroba za chorobou, imunita si zobrala niekoľko mesačnú dovolenku, váha sa zvýšila plus 15 kilogramov, moja dvojročná dcéra ma naplno zamestnávala cez deň i v noci, plus moje nočné služby sa niesli v starostlivosti o druhé dieťa, ktoré mi kontrolovalo hádam všetky vnútorné orgány.
Ale som tu. A bude to super. Dostavili sme sa na miesto. To miesto s tými veľkými sklenenými dverami. Stáli sme pred nimi. Opäť raz. Prechádzali mi po tele zimomriavky. Zazvonili sme. A tu hľa už vyšiel zo svojich kancelárskych vrátok, pán primár menom Dosedla. Snáď sa neurazí, keď uvediem zatiaľ iba MUDr. Veď má tam toho pri mene už chaoticky dosť. Poďme späť. Tak nás zazrel. Samozrejme s pohľadom “čo tu chceme”. Hneď na úvod chcel vniesť vtip, do našej ďaľšej pôrodnej story. Ale vedel, že prídeme. Písala som mu. Pán primár nesklamal. Avšak ani jeho vtipný úvod nemenil to, že som nebola až tak dobre naladená. Vyhovárala som sa za únavu a pri pomyslení, že budem musieť nasledujúce týždňe cvičiť epino, neskôr kontrakciovať a la “1000 násobný menzes” a hneď na to vytlačiť druhé dieťa, tak ako sorry, ale myslím, že moje pocity boli viac ako na mieste. Ale on sa opäť usmieval a navodil príjemnú, takú tú svojskú Dosedlovskú atmosféru. Občas si v pomykove, čo sa deje, ale to je pri pánovi primárovi úplne normálny feeling, čiže nestresuj sa žena.
“Všetko ako naposledy? „Ale áno, po starom.” Tak sme si to potvrdili a podpisom spečatili. A tak….tí “blázniví Husároví” idú rodiť do Košíc. Opäť . Programovaným pôrodom. Opäť.
Idem(e) rodiť.
Plynul čas a termín nám už dýchal na krk. Mrňo mi tiež už dávalo dostatočne najavo, svoju nespokojnosť a ja som sa už ledva dotackala. Pri prvej som si to do Košíc aj odšoférovala. Fúú ako sci-fi mi to už teraz prišlo, kedže po druhé mi robil problém už aj výstup z auta, ktorý bol doprevádzaný mamutím fučaním. Noc pred pôrodom sme strávili v malebnej dedinke Malá Ida, v ktorej museli “vyzbierať naozaj veľa slamy” na nádherný Slamený dom. Je to hotel, ktorý si píše 4 hviezdičky, naozaj odporúčam. Mala som v pláne vyskúšať aj nejakú tú saunu či horúcu vaňu, že by som si ku kontrakciám dopomohla, avšak akonáhle som si ľahla do postele, už som sa nepohla. A dobre tak. Primár Dosedla ma poprosil, nech ho nechám vyspať v noci. Určite by ho nepotešil nočný telefonát k pôrodu 🙂 Ráno som si dala raňajky a primár Dosedla mi povolil spapať naozaj čo len chcem. Navrhol mi slaninu, ale to bol zrejme jeho ďaľší pokus nachytať a la rypnúť do mňa.
Šacu som si zamilovala.
Stále tá istá pôrodnica Šaca, ale aj tak som sa cítila úplne inak. Ešte perfektnejšie. Už som vedela kde, čo, s pánom primárom sme už mali v podstate kamarátsky prístup k veci a naozaj som sa cítila ešte viac vítaná ako pred tromi rokmi. 
Počas kontrakcií sa o mňa naozaj veľmi roztomilo starali mladé dámy a ba aj manžel po sprdnutí z prvého pôrodu, nehral solitaire, ale venoval každú minúty mojim potrebám. Btw pár týždňov po pôrode sa mi priznal, že mal nutkanie či si neotvorí počítač, že by si porobil pracovné maily, ale strach zo ženy pod dávkou kontrakcií a hormonálnych návalov mu to nedovolil. Tak som ocenila jeho úprimnosť a pogratulovala k jeho správnemu rozhodnutiu. Pôrod trval cca 4 hodinky. Tak ako aj prvý. Tak ako predtým, primár Dosedla opäť hviezdil vo svojom remesle. Asi sa mu to naozaj páči, frajeriť sa ako mu to ide a i napriek tomu cítite rešpekt a úctu k celému pôrodu. Pre rodičku je dôležité byť motivovaná a podporovaná aj zo strany pôrodníka. Rýchlejšie vám to ide von 🙂
Epidurál ? Tentokrát nie.
Prvý pôrod mal veľmi rýchly spád. Druhý pôrod úplne časovo totožný. Avšak rozdiel bol v tom, že pri druhom som epidurál odmietla. Potešilo ma, že to navrhol aj pri prvom vyšetrení samotný primár. Bez zaváhania vyjadrujem, že to bolo správne rozhodnutie. Pri prvej dcérke som mala problém s citlivosťou a celkovo som bola utlmená a netrúfam si medicínsky či vedecky riešiť, aký to má epidurál dopad aj na dieťatko. Pri prvej som mala celkom silný útlm, chvíľkový, nikoho som nepočula, nevnímala a pôrodníkove rady, kedy tlačiť a kedy nie, som žiaľ až tak neregistrovala. Celkom blbé. Druhá dcérka však išla bez epidurálu a tým, že som mala úplnu kontrolu a vnem nad svojim telom, to bolo síce intenzívnejšie a citlivejšie, ale oveľa efektívnejšie vrámci mojich reakcií a samotného tlačenia. Neľutujem to. Práve naopak. Tretie už pôjde von ako nič 🙂
Cvičíme s balónikom.
Pamätám si ako som moju gynekológovi v Bratislave spomenula, že už cvičím epino balónik. Jeho prvá reakcia bola otázka: “To je čo?” Bola som zaskočená. Pretože naozaj nerozumiem tomu, keď sa niekto vo svojej profesii neustále needukuje aj novými technikami, informáciami či pomôckami. Edukovať sa predsa máme neustále v každej profesii. Zaťala som zuby a vysvetlila som pánovi doktorovi čo je Epino balónik, zaklincoval to smutnou hláškou: “ A na čo Vám to je, porodiť aj tak porodíte.”
K epinu ma doviedol pán primár Dosedla. Priznávam so všetkou hanbou, že pred prvým pôrodom som to odflákla. Aj mi to bolo povedané. Dosedlu jednoducho neoblbneš. Ale pred druhým pôrodom som sa celkom zapálila. Asi som túžila po pochvale. Jednoducho tých 28-30 vycvičím. Pochvaly som sa dočkala, juj len kiežby to bol aj liek na zmiernenie bolesti z kontrakcií. Balónik je fajn vec, drahá tehuľka. Šup si ho zohnať. Predávajú ho aj mamičky už odrodené. Existuje aj Aniball, cenovo výhodnejší. Na nete si ľahko vyhľadáte rozdiely plusy či mínusy. V konečnom dôsledku balóniky uľahčujú pôrod, ich cvičením si precvičujeme svalstvo panvového dňa, pripravujeme si pôrodné cesty a máme predstavu tlaku hlavičky, akú budeme pociťovať pri pôrode. Som to ja ale múdra, že ? Toľko krát som si to študovala a čítala, že už to mám naučené a la malú násobilku. Uľahčujeme pôrod sebe ale aj pôrodníkovi. Menšie riziko nástrihu či natrhnutia hrádze, avšak pán Dosedla má tiež svoje tajomstvá, ktorými sa môže pochváliť. On Vám to však nepovie. Možno by sme to ani nepochopili. Neviem. Ale môj prvý pôrod je jasným dôkazom toho, že hoc som odflákla cvičenie, Erik Dosedla to dal bez problémov a ja som z toho vyšla ako najväčšia pani bez šitia.
Druhá Husárka je na svete.
Až na to, že vizuálom to bola čistá Gajdoška. Dočkala som sa. A bola celý čas so mnou. Po pôrode ma opäť nechali odpočívať na kresle a bábätko som mala u seba. Už sa aj veselo pricucávalo. Taká tá popôrodná idylka. Na tento pocit som sa mega tešila. Máš to za sebou ženská. Sedíš tu, s dieťaťom. Namakala si sa niekoľko hodín, niekoľko mesiacov predtým a už je to za Tebou. Dala si to. Si brutálna. Samozrejme, nepríde ti, čo všetko máš ešte pred sebou. Veď bábätko si spinká ako nič a ty si v domienke, že to je najlepšie dieťa na svete, čo prestane plakať hneď ako si ho pritúliš. Ach Lucia, nebuď negatívna. V každom prípade si akurát najväčší víťaz a popôrodnú chvíľku som si v oboch prípadoch maximálne vychutnávala. Bez rany, bez traumy z pôrodu, v zdravý a s vtipmi od personálu a pôrodníka. Atmosféra, ktorá sa nedá vyčísliť. Bábätko Ti poutierajú, zabalia do zavinovačky, nahodia mu čapičku a ty si ho môžeš mojkať. Po dvoch hodinách sme vycestovali na izbu. A hoc som bola bez šitia, posadili ma do vozíka a odviezli.
Deja vu izbička.
Bolo to tam. Všetko. Postieľka, kde mi prvý raz zaspávala aj prvá dcérka. Hojdacie kresielko, televízia, sedačka, na ktorej sa mohol vyspať manžel. Posteľ, kde som prvý raz zaspávala so svojou prvorodenou, jednoducho prenádherný pocit. Ženy rodia aj 5 krát a nestane sa im taká nostalgia, že v pôrodnici ukladajú svoje deti do rovnakej postieľky. “Anabelka, tu spávala aj tvoja sestra.” chvíľka emócii a šup ťa tam. Spinkaj dieťa drahé, ja musím vymeniť popôrodnú vložku. Mne sa samozrejme opäť ležať nechcelo. Tak som začala vybaľovať. Ja viem, nikto ma za to nepochválil. Celkom som sa nudila, tak som si robila systém vo vecičkách. Bábätko mi brali aj na pozorovanie a také tie klasické vyšetrenia. Zatiaľ som si pozbehávala na toaletu, čo je v apartmánovej izbe hneď zo dva – tri metre. Nezabúdajte žienky na popôrodné vložky. Také tie hrubé, ale že fakt hrubé „srandy“, ktoré Vám zachránia nejednu chvíľku. 
Izbičku Vám každodenne upratuje vždy milá a usmiata teta, s ktorou som vždy prehodila pár slov zo života. Ja sa vždy rada zakecám s príjemným človekom. Klasika v podobe vizít a vecí ohľadom bábätka. Nespomínam si ani na jednu nepríjemnú situáciu. Naopak. Stravu Vám nosia na izbu a vôbec sa nemusíte báť. Ďalekou cestičkou to chodí od bežnej nemocničnej. Ja som si dala do tela, hoc vegetariánske menu nemali. V každom prípade som si robila výber z taniera a vždy som si pochutnala. Energia mi očividne naozaj nechýbala.
Prekvapivá, ale predovšetkým milá návšteva ma zaskočila od pani PR manažérky, ktorá mi osobne poďakovala za blog o prvom pôrode. Domov som si odniesla od nemocnice nádhernú plienkovú tortu, za čo, opäť, veľmi, skutočne veľmi pekne ďakujem a v podstate stále dumám čím som si ju zaslúžila. Mamičky dostávajú aj pamätnú krabičku s drobnosťami pre bábätko rôznymi vzorkami krémikov a liekov.
Najcennejšia návšteva.
Druhý pobyt v nemocnici v Košiciach sa líšil hlavnou skutočnosťou. Tým, že som už mala dcérku. Kedže žijeme v Bratislave a Košice nie sú za rohom, nebolo inej možnosti ako dcérku odovzdať na prázdniny starej mame. Avšak kedže mám mega šikovného manžela, priniesol mi dcérku aj so starkou na tretí deň do Košíc. V tú noc som už prespala na apartmáne sama s bábätkom. Dcérka s manželom a so starkou sa bez problémov ubytovali už v spomínanom Slamenom dome v Malej Ide.
Priority.
Naozaj všetko ide, keď človek chce. Záleží nám na tom kde rodíme, záleží nám na tom, ako sa tam cítime. Po prvom blogu o prvom pôrode nastal celkom zaujímavý “boom”. Väčšie percento len potvrdilo profesionalitu a príjemný prístup pôrodnice, v tomto prípade však konkrétne pána primára Dosedlu. Avšak reakcie boli rôzne. Poznámky typu “Načo rodiť v Košiciach, keď sa dá rodiť aj v Bratislave”. Chápem a prijímam naozaj každý názor. Je pohodlnejšie neriešiť a pri začatí pôrodu sa rozbehnúť do nemocnice za rohom, rodiť pri lekárovi, ktorý má práve službu a byť vo viere a nádeji, že to všetko dopadne tak ako má. Je to v poriadku. Ja som však ja. My sme však my.
S manželom sme celkom aktívni a živelní ľudia a nebojíme sa výziev. Hlavne, keď cítime, že do toho naozaj máme ísť. Ja viem, že som sa do Košíc nedostala náhodou. Ak Tebe, milá mamička, vyhovuje princíp prídem tam a porodím tak ako porodím, je to v poriadku. Ja nemám právo posudzovať. Mňa zaviala cestička do Košíc k Erikovi Dosedlovi. Potvrdilo sa mi v roku 2013, že “risk” priniesol viac ako zisk. Priniesol mi potešenie z pôrodu, krásne dieťa, udržal moju osobu, moju psychiku i telo, stvoril nové priateľstvá a krásne spomienky. Prístup personálu, primára Dosedlu a celkové nadštandartné priestory sú rajom a snom každej z nás. Či si to priznáme alebo nie. Ľudia v tejto pôrodnici sa snažili a neustále snažia zlepšovať svoju profesionalitu, svoje služby, nechávajú tam kopu času na úkor svojich rodín. Snažia sa nie len kvôli sebe, ale predovšetkým kvôli Tebe, drahá mamička. Povýšiť, vylepšovať pôrodníctvo na Slovensku, ktoré je v žalostnom stave vo väčšine miest a áno aj v Bratislave. O tom aké skúsenosti s personálom, s priestormi a samotným pôrodom majú rodičky je mi už aj trápno-smutno-zbytočné hovoriť. Ja som vďačná Bohu za to, že ma poslal práve sem. 
Na miesto, ktoré aj z jeho vôle vzniklo, so správnym, férovým a edukovaným lekárom. A ja ho, ich budem podporovať. Aj keby som tam mala 5 detí porodiť. A obetujem cestu, čas, plánovanie, … lebo si vážim ich prácu, čas, ich zapálenie a silu, zlepšovať niečo na Slovensku, už tak upadajúce.
Ďakujem
Ďakujem Ti opäť pôrodnica v Šaci a ďakujem Tebe MUDr. Erik Dosedla PhD.,MBA. Veľká vďaka, že to naďalej robíte inak,…vďaka za to, že môžem svojim deťom rozprávať o tom, aký bol ich príchod na svet doživotným, nádherným zážitkom, bez toho, aby som musela riešiť kohokoľvek, či čokoľvek iné okrem toho, že o pár hodín príde na svet veľký kúsok zo mňa.
Môj prvý blok “ Tenkrát poprvé v Košice Šaca“ nájdete na odkaze↙️
http://luciahussar.blogspot.com/2016/01/zijem-v-bratislave-ale-rodila-som-v.html