Ja viem, každá chceme aj niečo pri deťoch zrobiť a veruže televízia je občas super pomocník na to aby sme si konečne sadli, dopili kávu alebo po týždňoch zmyli podlahu. Mali sme všejaké obdobia. Bol aj čas kedy šlapali detské programy od rána do večera. Až kým som si neuvedomila, že z pomocníka sa stal pán. Pán času, nervov, pán zabijak pokoja a kreativity.
Deti odchované na blikajúcich obrázkoch nemajú šancu zvládnuť reálny život, reálne situácie. Žiaľ aj moja Sára je toho jsným dôkazom.
Odkedy však som telku vypla a ovládač bachla o stenu(ale že fakticky doslovne) a odkedy si dievčatá prešli hranicou absťákových revov a hisákov a ja som vytrvala ako posledný mohykán, sa nám svet otočil naruby. K lepšiemu. Kedysi to bol scifi príbeh, ale dnes telku naozaj zapneme 2 krát do týždňa a aj to Anabelka ohodnotí slovami šoku
“Rozprávku? Môžme? To naozaj? “
Ale výsledok stojí viac ako zato??moje deti sú vyrovnanejšie, kreatívnejšie, psychicky živé a hlavne, sú konečne slobodné?deň bez knižky, je pre nich a la deň bez vody a púšťajú sa do nej samé.
Ak aj vy túžite po zmene, povzbudzujem vás a silno vám držím palce. Základom je vytrvať. Robíš to pre jeho budúcnosť ??
