“Juj ty s troma deťmi, to sa teda namakáš.”
A potom už len pozerám na ten ľútostivý pohľad, s podvedomou myšlienkou „ach nechcela by som“. Samozrejme, kvantita úloh a povinností je kapánek väčšia, ako keď som mala len Sáru. Ale potom si otvorím IG a vidím tam matku, obklopenú aj ôsmimi deťmi, usmejem sa a môj mozog sa zastaví: „No čo by ste povedali tejto žene, keď mňa pri troch ľutujete?“
Nie je to o matke jedného,troch či ôsmich detí. Bezohľadu na počet detí, je to stále o mne. O matke. Keď sa občas pozerám na ihrisku, ako helikoptérova matka jedného dieťaťa, má paradoxne viac starostí, ako ja sediaca na múriku pozorujúc 3 deti, tak sa mi to tam krásne skladá v hlave do obrazca.
Jasné. Mám dni a obdobia, kedy si pripúšťam naozaj každú chybu, ktorú spravím, kedy všetko prežívam, každý plač, krik detí, riešim každý pád hračky na zem a každý konflikt, ktorý chcem ako najdokonalejšia ministerka spravodlivosti vyriešiť. Ale v skutku, na čo je to dobré? A hlavne pre koho je to dobré? Pre nikoho.
Samostatnosť detí ?
Starším deťom s láskou poradiť, ale nestarať sa ďalej. Nechať ich aj sa buchnúť, padnúť, nechať im slobodu v činnostiach a povinnostiach a dať im tak najavo, že sú schopné a šikovné, že im veríme, že to či ono dokážu aj bez nás, i napriek tomu, že ja ako dospeláčka to určite zvládnem lepšie a rýchlejšie. Sloboda, ktorú ja ako matka získavam, keď nebehám dieťaťu neustále za zadkom, je o 200 násobne prospešnejšia aj deťom samotným.
A to je moja odpoveď. Môžete mať jedno dieťa a sama si robiť nesamostatného jedinca, odkázaného na slúžku mamu, ktorá je nonstop poruke a všetko urobí lepšie a tak áno, verím, že takáto mama má pocit, že má doma aj za päť detí alebo byť mamou 3,4,5…detí, pri ktorých sa nedá riešiť každý detail. Pri ktorých zistíte, že je nemožné byť všade a všetko zvládnuť bez chyby. Pri ktorých zistíte, čo je dôležité riešiť a čo nebude riešiť už vôbec. Pri ktorých si občas “zaviažete ruky za chrbát” a jednoducho ich pozorujete, ako si poradia aj sami. Až sa raz prichytíte, ako s otvorenou pusou, sledujete najstarší kus, ako sám vykúpal dvoch mladších súrodencov, obliekol ich do pyžám a spravil pre nich sám mlieka ??♀️
A vtedy veruže viem a vidím, že aj chyby, ktoré v materstve robím, je nie len mne na poučenie, ale deťom na učenie fungovať v tomto šialenom svete, už aj teraz, pod rodičovskou strechou, ako samostatní a schopní jedinci ?? Vidím, že je jednoducho potrebné tým deťom aj znepríjemniť a sťažiť ich svet našimi chybami a aj občasnou nečinnosťou. <3
Myslite na to, keď budete po tisíci krát dieťaťu dvíhať čiapku zo zeme, ktorú si neustále zhadzuje, bežať rýchlosťou svetla, po každom jeho páde a zisťovať či má všetky vlasy naľavo, alebo pri hisáku, to zas všetko urobíte za neho. Myslite na to, že to škodí nie len vám, ale hlavne jemu <3
