“Juj ty s troma deťmi, to sa teda namakáš.”
A potom už len pozerám na ten ľútostivý pohľad, s podvedomou myšlienkou „ach nechcela by som“. Samozrejme, kvantita úloh a povinností je kapánek väčšia, ako keď som mala len Sáru. Ale potom si otvorím IG a vidím tam matku, obklopenú aj ôsmimi deťmi, usmejem sa a môj mozog sa zastaví: „No čo by ste povedali tejto žene, keď mňa pri troch ľutujete?“
??
Tak ako si vážim svoju dušu, vážim si aj telo, ktoré som dostala. Mám povinnosť starať sa oň. Tak, ako aj sýtim svoje vnútro, tam ako mám povinnosť starať sa o telá a duše svojich detí, svôjho manžela, tak mám ešte väčšiu povinnosť, aby som nezabúdala na seba.
Prišlo to. To ťažkopádne číslo pred tridsiatkou. Mám 29 rokov a nikdy som nebola šťastnejšia. Samozrejme, že nie každý deň som šťastná. Ale aj tie dni sú s odstupom času tak nostalgické. Čo všetko ma naučili. Neviem to v jednom článku len tak opísať.
Som mama. A čím ďalej tým viac si uvedomujem, že som mala byť mamou. Ešte donedávna som mala o sebe veľa pochybností. Už som aj prestala počítať, koľkokrát som pochybovala o tom, že som sa vôbec mala stať matkou. Občas chybujem, ale milujem. Lebo deti nie sú niečo, na čo máme “právo”, niečo na čo máme „nárok“ a vyrobíme si to, lebo sa to dá. Nie sú niečo, čo si môžeme plánovať ako kusový nákup, nie sú niečo, čo máme silou mocou chcieť. Máme a nemáme deti z nejakých dôvodov. Nikdy som nemala ambíciu mať viac detí. Nikdy som sa sebavedomo nebila do pŕs, že dám tri, či viac detí.
Milá pani v rokoch. Nebuďte v strese. Moje dieťa je v poriadku. Uvedomujem si, že ten klobúk by malo mať, svieti silné slnko. Ale tak, skúste mu ho nasadiť. Ja som to skúšala 12 krát po sebe. Áno, ak bude mať úpaľ, ja som jeho matka, ja sa o neho budem starať, nestresujte sa. Či? Dáte mi na seba telefón? Zavolám Vám, keď máte takú nevyhnutnú potrebu „pomáhať“. Áno, viem, že moje dieťa nemá topánky. Sme v reštaurácii s detským ihriskom, kde pravidelne zametajú, nebojte sa. Ak ho niečo pichne, ja som jeho matka, ja to budem riešiť.
Pokračovať v čítaní →
A tak som deti vzala opäť raz do jamy levovej. Na ihrisko. Tentokrát na také inakejšie. Kam tak často nechodíme. Prihovorila sa mi jedna mamka. Čítala môj blog a spoznala ma. Dali sme si veľmi peknú a plodnú debatku až do momentu, kedy poznamenala, že ona svoje dieťa zverejňovať nechce a nechápe nás, matky čo to robíme. Vraj sa nemám hnevať, ale ona s takouto prezentáciou nesúhlasí. Zlatá. Bol to zaujímavý zvrat, ktorý ma však ani trochu nerozčúlil a už vôbec neprekvapil.
Pri deťoch ma veruže už nic neprekvapí. Tak si to občas myslím. Až do chvíle, kedy mi jednomamka na ihrisku neverí, že všetky 3 deti sú moje. “Nie, neverím. Ešte tie dve by som horko ťažko verila, ale tú najstaršiu nie, tú musel mať váš muž z prvého manželstva.” Čo dodať priatelia? Je náročné byť atypickou matkou 3 detí pred tridsiatkou.
Pokračovať v čítaní →
Môj telefón je značnou mierou okupovaný fotkami. Len nedávno som si našla čas zamyslieť sa nad faktom, že ani na jednej fotke nie som a keď tak, tak nikde nie som sama. Vraj je to logické. Žena sa stane matkou a potrebuje zachytiť každý zaujímavý moment svojho dieťaťa. Na tom nie je nič zlé. Chceme si ich uchovať a verte, ze ja si dnes milujem pozerať fotografie svojich deti od bábätka. Má to naozaj niečo do seba.
Život s dievčatkami je neopísateľne šialený. Možno sa tomu tažko verí, ale baby su veľmi náladové, divoké a tvrdohlavé stvorenia #joke a kombinácia nálad, týchto mojich krasotín s tou mojou, je celkom náročný svet. Mať sestru je pocit, ktorý som nikdy predtým nepoznala. A dnes mám rovno dve.
Kamaráti, prihováram sa Vám v tomto predvianočnom období. Chodia mi správy. Nie stále, ale občas mi veruže niečo blinkne. Nie som predsa žiadna veľká oficiálna blogerka. Ale pár desiatok správ dostávam, vraj preto, lebo som normálna žena s deťmi. To sedí. Normálna žena s deťmi, ktorá jednoducho nestíha nič písať, nestíha vyrábať nové mydlá ani prispievať a komentovať celý sociálny svet. A možno by som aj stíhala, ale ako sa v úprimnom svete vraví: Nechce sa mi 😀 Sú to totižto tie momenty, kedy si rada sadnem, vypijem kávu a v tichu pozerám tupo na telku na reklamy bez zvuku. Inak vyskúšajte to raz za čas. Je to zábavná psychohygiena.