Prišlo to. To ťažkopádne číslo pred tridsiatkou. Mám 29 rokov a nikdy som nebola šťastnejšia. Samozrejme, že nie každý deň som šťastná. Ale aj tie dni sú s odstupom času tak nostalgické. Čo všetko ma naučili. Neviem to v jednom článku len tak opísať.
Toto som ja. Zapíjam 29 rokov parádnou IPOu s 3 mliekami a na rýchlo “vyupratovanou” kuchyňou. Btw to je jedna z vecí, čo mi išlo aj pred deťmi. Robiť veci rýchlosťou muchy. ?
Nemáme nikoho, komu zveriť deti zatiaľ čo by sme oslávili medzi čisto dospelými. Áno. Sme s mužom takí šikovní, že dávame deti, ekonomický segment, domácnosť v dvojici s modlitbou a piesňou, v hlavnom meste v byte nad obchodným centrom. Bez hanby a antiskromne priznávam. A posťažujeme sa občas, neboli by sme normálni keby nie, pomrnčíme až do chvíle kým si uvedomíme, že sa nám stalo najlepšie ako mohlo. ??
A tak zaprataná fľašami, omrvinkami, hlukom, lepkavou časťou podlahy vedľa jedálenského stola, so zákuskami kupovanými prvý krát od Vianoc , s myšlienkami čo všetko ešte dnes musím urobiť, aby sme zajtra vstali na čas, vychystala som dieťa do školy, škôlky, vyvenčila psov a nakúpila na obed,…si s mužom pripíjam s hlavou v 5 krokov dopredu pred zajtrajškom. Pripíjam na všetko šťastie a požehnanie, čo mám, aj v dňoch ťažkých??
