Som mama. A čím ďalej tým viac si uvedomujem, že som mala byť mamou. Ešte donedávna som mala o sebe veľa pochybností. Už som aj prestala počítať, koľkokrát som pochybovala o tom, že som sa vôbec mala stať matkou. Občas chybujem, ale milujem. Lebo deti nie sú niečo, na čo máme “právo”, niečo na čo máme „nárok“ a vyrobíme si to, lebo sa to dá. Nie sú niečo, čo si môžeme plánovať ako kusový nákup, nie sú niečo, čo máme silou mocou chcieť. Máme a nemáme deti z nejakých dôvodov. Nikdy som nemala ambíciu mať viac detí. Nikdy som sa sebavedomo nebila do pŕs, že dám tri, či viac detí.
Deti sú bytosti, ktoré si nás vyberajú. Sú bytosti, ktoré z nás robia silnejších ľudí. Sú bytosti, ktoré prídu keď majú a toľko koľko ich byť má. Nie je to hra, kde si naprogramujeme kedy, koľko a ako.
Bála som sa tretieho dieťaťa. Mala som veľký strach a rešpekt po veľmi ťažkom období s druhým. Nechcela som tretie, až som sa prichytila, ako nad tehotenským testom v kútiku duše dúfam vo štvrté. Paradox života a dôkaz, že je nemiestne programovať si materstvo
A ja som čím ďalej, tým viac naplnená, aj po úplne otrasných dňoch. Lebo to má zmysel. Pre mňa, pre nich, … pre všetkým. Som presne tam, kde som mala byť, s tými, s ktorými som mala byť a zvládnem viac ako som si kedy myslela. Ba ešte viac ako si myslia ostatní. Lebo si ma vybrali už traja anjeli. A nehovorím, že chcem, to mi neprináleží, hovorím, že dúfam a verím, že aj ďaľší anjel/ikovia budú mať o moje nedokonalé materské srdce záujem. Raz. Kedykoľvek. ??
Mamky ste výnimočné. Nepochybujte o sebe. Aj keď chybujete. Vybrali si Vás tie najčistejšie bytosti. Prosím, myslite na to?
.
